
„Láska je vzájomné obdarovávanie, ľudský hlas, myšlienka, dotyk.
Tým všetkým sa dotvárame na človeka, tým všetkým pomáhame druhému k ľudskosti a on pomáha nám.
Preto ani rozchod nemôže byť víťazstvom či prehrou, ale vždy iba požehnaním oboch životov, ktorým sa dostalo milosti.”
—
Ivan Štúr

Učiť sa láske (2022)
Láska je najkrajším ľudským vzťahom, darom i zmyslom nášho života. Je však vôbec možné naučiť sa niečomu tak tajomnému ako je láska? A čo to vlastne tá ospevovaná láska je? V čom spočíva jej podstata? A čo keď sa láska pominie?

Niečo vyššie (2017)
Náš individuálny život je konečný a neopakovateľný, každý beží naostro. Kam smerujeme, o čo nám ide? Prečo by sme sa mali snažiť byť zajtra lepši ako dnes, v čom spočíva hodnota dobrého života, čo pre nás znamená humor, poézia, láska, rodina čo je šťastie?

Zázraky života (2016)
Nad všetkými každodennými povinnosťami, potrebami a nutnosťami nášho života leží čosi vyššie, poézia bytia, očarenie každou maličkosžou, vďačnosť za všetko čo bolo a je.
Prof. Ivan Štúr (1933 – 2015)
Profesor Ivan Štúr svoj dlhý a tvorivý život, na ktorý ho pripravili rodičia, otec známy filozof a matka prvá profesorka v medicíny v Československu, zúročil naozaj bohato. Najprv vyštudoval telovýchovu na Pedagogickej fakulte v Olomouci, neskôr psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Aktívny šport a pediatrická psychológia mu navždy prirástli k srdcu.
Pre svoje nekompromisné postoje k okupácii Československa v roku 1968 bol prinútený vzdať sa miesta za vysokoškolskou katedrou, ale naďalej sa dlhodobo občiansky i autorsky angažoval. Jeho meno ako milovníka prírody a prírode blízkych športov (vodáctvo, turistika, volejbal) nájdeme aj v slávnej ochranárskej publikácii Bratislava/nahlas.
Vyše 30 rokov pôsobil na klinike na Bezručovej ulici v Bratislave ako detský psychológ. Napísal z tejto oblasti mnoho odborných i populárno-vedeckých kníh, podieľal sa na založení Ligy za duševné zdravie.
V roku 1990 až 1995 sa stal predsedom Vedeckého kolégia SAV pre psychológiu a pedagogiku, v roku 1999 bol hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre klinickú psychológiu. Popritom prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Bol autorom viacerých odborných i populárno-vedeckých kníh: Problémy rodiny a školskej výchovy, Dieťa a príroda, Základy diferenciálnej psychológie II, Ľudské mláďa, Pediatrická psychológia, Rozhovory o dospievaní, Metamorfózy života, Podoby života, O láske a neláske.
V roku 2014 vyšli knižne rozhovory Denisy Gura Doričovej s týmto členom slávnej štúrovskej rodiny pod názvom Kto chce žiť, nech sa kýve. Pán profesor bol praprasynovec Ľudevíta Štúra.
„Život je kontinuitou odchádzajúcich a prichádzajúcich, v tom je jeho najväčšia hodnota aj krása.
Len individuálne sa s tým ťažko vyrovnávame. Odchod blízkeho človeka nás učí ľudskej múdrosti.
Nie je to však aj ten najvyšší príkaz, aby sme žili pekný život, aby sme sa správali k blížnemu čo najlepšie?
Potom si nebudeme musieť vyčítať, že sme na niečo zabudli, pokiaľ ešte bola možnosť.“
—
Ivan Štúr